Obrazová správa vierozvestscov Németha a Viazaničku

Premeny slovenska – 1150. výročie sv. Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy

Pri príležitosti nedeľňajšieho sviatku solúnskych bratov sa nám ponúka možnosť vrátiť sa ku knihe fotografií Jána Viazaničku a Borisa Németha z roku 2013 - Premeny Slovenska, 1150. výročie sv. Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy. Projekt Premeny Slovenska, vrátane jeho ďalších subcyklov Romantizmus dneška a Od Tatier k Dunaju, bol na Slovensku relatívne dobre uvedený. Do povedomia sa dostal najmä vďaka uvedeniu výberu fotografií na niekoľkých samostatných aj kolektívnych výstavách. Naposledy to bolo ešte tohto roku na pomerne rozsiahlej prezentácii v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici. Samotná publikácia však zatiaľ bližšie predstavená a zhodnotená nebola.

Boris Németh a Ján Viazanička, obaja absolventi katedry fotografie a nových médií na bratislavskej VŠVU, obaja sa rovnako venujú tiež pedagogickej činnosti. Boris Németh, ktorý si na VŠVU dokončil aj doktorát, dnes na škole pôsobí ako externý učiteľ reportážnej fotografie a ako fotoreportér pracuje pre časopis Týždeň. Ján Viazanička si štúdium rozšíril o bakalársky titul na Akadémii umení v Banskej Bystrici a okrem toho, že sa stal stredoškolským pedagógom fotografie, pracuje pre agentúru SITA. Spoločný projekt Premeny Slovenska začali rozvíjať už dávno, prvá kniha s rovnomenným názvom im vyšla v roku 2012. Oboch baví cestovanie a spoznávanie krajiny spolu s ľuďmi, ktorí v nej žijú. Slovensko s fotoaparátom v ruke brázdili už počas štúdia na vysokej škole a uvedomili si, že ho vlastne nepoznajú. „Aj keď je to malá krajina, v ktorej žijeme celý život, našli sme tu veľmi veľa vecí, ktoré sú zaujímavé vizuálne,“ prezradil o spoločných začiatkoch Boris Németh. „Zaujímajú nás mestá, dediny, sídliská... pochody, demonštrácie, štátne sviatky aj folklórne festivaly.“ Postupne sa im začali formovať jednotlivé témy, ktoré sa stali východiskom spomenutých podtitulov projektu. Kniha Premeny Slovenska: 1150. výročie sv. Cyrila a Metoda má priniesť obrazovú správu o tom, ako sme v roku 2013 oslavovali príchod slávnych slovanských vierozvestcov na naše územie.

Na deväťdesiatich ôsmich stranách viazaných v mäkkej väzbe nájdete sedemdesiatštyri fotografií zobrazujúcich prípravy a priebeh osláv v osemnástich rôznych mestách. Aj keď kniha v názve nesie titul Premeny Slovenska, tridsaťjeden snímok bolo vyfotografovaných v zahraničí. Suverénne najviac obrázkov z celej publikácie vám priblíži situáciu v moravskom Velehrade, niekoľko ďalších vzniklo v maďarskom Zalaváre. Exotickejšou destináciou je macedónske Skopje a Ochrid. Samotné fotografie charakterizuje snaha o zachytenie rôznych bizarných obrazov a absurdných situácií, o ktoré pri podobných príležitostiach na kultúrne provinčnom území nie je núdza. Za všetko hovorí pár reprezentatívnych príkladov. V Žiline sa ľudia pomodlili v telocvični priamo pod basketbalovým košom, inde vidíme portrét Panny Márie nie príliš zdarne vytetovaný na lýtku akéhosi pána obutého v sandáloch s bielymi ponožkami. Vo Velehrade sa zas deti mohli povoziť na modernom kolotoči divoko pomaľovanom v disko štýle s veľkým nápisom DEVIL DANCE, nad ktorým sa v pozadí týči baroková socha svätca. Fotografie sú zväčša vystavané na jednoduchých kontrastoch religiózne – svetské, či moderné – tradičné, ktoré majú na jednej strane pobaviť, no zároveň diváka donútiť k zamysleniu. Nie zlý nápad, no aj tu platí staré známe – opakovaný vtip už nie je vtip. Rovnaká idea sa opakuje stránku za stránkou a jednotlivé snímky strácajú na zaujímavosti. Prispieva k tomu najmä fakt, že fotografie okrem danej idey po vizuálnej stránke neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a cítiť z nich značnú prvoplánovosť a popisnosť. Divák dokonca nie je schopný rozlíšiť rukopis autorov a snímky sa stávajú holým nositeľom priamočiareho odkazu. Azda keby boli prezentované fotografie po obrazovej stránke trochu prepracovanejšie, vyznieval by tento letmý výsmech tunajšej kultúrnej reality o čosi trefnejšie.

O textovú časť sa postarala Miriam Petráňová a Jana Németh a okrem slovenčiny je možné si ju prečítať aj v angličtine. O prezentovaných fotografiách, alebo priebehu osláv sa čitateľ veľa nedozvie a neprečíta si ani žiadne zaujímavosti z fotenia, ktoré by v tomto prípade za zmienku určite stáli. Dozvie sa však množstvo najrôznejších informácií a faktografických údajov, o ktorých väčšina z nás zrejme ani netušila. Napríklad, že hlaholika používala hlásku „dz“, že na Slovensku je sv. Cyrilovi a Metodovi zasvätených osemdesiat kostolov a tiež kedy Národná banka Slovenska schválila pôvodný návrh dvojeurovej pamätnej mince s vyobrazením svätých. Ani krátke textové vsuvky tak publikáciu neozvláštnili. Kto by sa predsa len rozhodol tento titul do svojej knižnice zaradiť, môže tak učiniť za rovných 15 eur.

Katarína Lacková | Narodená 1989 v Banskej Bystrici, je absolventkou odboru dejiny umenia. Bakalársky titul získala v Bratislave na Univerzite Komenského a magisterský na Masarykovej univerzite v Brne. V súčasnosti je zamestnankyňou Pamiatkového úradu SR v Bratislave na referáte výtvarných a umelecko-remeselných pamiatok.