TS: Tušenie

Tušenie / Vystavujúci umelci: Adam Šakový, Lucia Papčová, Andrea Kopecká, Maija Laurinen, Marko Horban, Peter Barényi / Kurátor: Ľuboš Lehocký / Galéria Freshmen´s, Keglevičov palác, Panská 27, Bratislava / 10. 4. - 30. 4. 2015

Výstava Tušenie ukazuje, že nejasnosť videnia a nepriamosť vyjadrenia nemusia byť prekážkou vnímania. Niekedy sa dokonca stávajú konštitutívnym výrazotvorným a zmyslotvorným prvkom diela. Tak je to aj v prípade vystavených prác: nezrejmosť, nepriamosť a náznakovosť tu nie sú defektom alebo samoúčelnou vizuálnou hrou, ale významotvorným činiteľom. Nejde pritom o abstraktné diela, predmetná skutočnosť v nich nie je popieraná, naopak, je ich východiskom. Vystavujúci umelci a umelkyne viditeľnú realitu rôzne transformujú podľa svojich autorských zámerov, pričom jej obrazovú podobu konštruujú tak, že umožňujú vnímať a zažívať aj jej implicitný zmysel a atmosféru, alebo tento implicitný zmysel a atmosféru prostredníctvom tohto posunu vytvárajú. Ide o v istom zmysle paradoxné rozjasňovanie a poodhaľovanie tušeného, nezrejmého a ťažko vypovedateľného formálnym znejasňovaním a zahaľovaním viditeľného, zrejmého a presného.

  Lucia Papčová, 1987 Autorka fotografuje prevažne horu, les, niekedy vodnú plochu, pričom snímky sú zámerne extrémne podexponované. Dôsledkom tohto formálneho experimentu je, že referencia na reálnu, zmyslami vnímateľnú krajinu ustupuje zjavujúcej sa takmer abstraktnej kompozícii, zahalenej do odtieňov sivej a čiernej, väčšinou iba v detailoch pretrhnutej prázdnym priestorom, svetlom. Na recepčnej úrovni si tento koncept fotografie vyžaduje zvýšenú pozornosť divákov, ktorí sú nabádaní pohybovať sa (zrakom, citom, pamäťou, predstavivosťou) v nuansách a subtílnych detailoch zrazu tajomnej krajiny, ktorá sa predtým, než sa jej Papčová fotograficky dotkla, javila bezproblémová a nezaujímavá, alebo naopak, zaťažená vzťahmi k ľudskej spoločnosti. Za autorkinými temnými a nezreteľnými odrazmi skutočnosti sa otvára voľný priestor interpretácií, intímnych imaginácií i umeleckohistorických referencií.

Lucia Papčová študovala na Akademie der bildenden Künste vo Viedni, Akademii výtvarných umění v Prahe a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti je doktorandkou na VŠVU, venuje sa fotografii a videu.

  Marko Horban, 1975 V sérii Suntimes Marko Horban využíva privlastnené vedecké snímky Slnka, ktoré zaznamenávajú hviezdu v konkrétnych dňoch a časoch. Po odhalení zrolovaných častí fotografií sa odkrývajú privátne informácie z rodinného života autora. Astronomické zábery Slnka sa tak dostávajú do súvislosti s konkrétnymi udalosťami a ľudskými životmi. Intímne je konfrontované s vesmírnym, osobné s nadosobným, život ako taký s životným príbehom konkrétneho človeka.

Marko Horban je asistentom na Katedre fotografie a nových médii VŠVU, kde fotografiu aj študoval. V rokoch 2009 – 2011 pôsobil ako externý pedagóg reklamnej fotografie v Ústave médií Paneurópskej vysokej školy. Autor vo svojej tvorbe pracuje s fotografiou a jej presahmi.

Peter Barényi, 1978 Peter Barényi prezentuje svoje staršie video s názvom Love (2005), v ktorom metaforicky necháva lásku vrieť, až kým celkom nezmizne z očí, aby sa následne, po dosiahnutí bodu varu opäť ukázala. Video môže zároveň subtílnym spôsobom odkazovať aj k v súčasnosti neraz instantnej povahe vylúhovaného alebo vyparujúceho sa vzťahu či lásky a turbulenciám, ktoré ju môžu sprevádzať.

Peter Barényi ukončuje doktorandské štúdium pod vedením Ilony Németh na VŠVU. Predtým študoval na Katedre intermédií a multimédii a Katedre textilnej tvorby VŠVU, Hochschule der bildende künste Saar v Nemecku a na Katedre Výtvarnej výchovy a umenia v Prešove. Venuje sa najmä tvorbe objektov, inštalácií a videí.

  Adam Šakový, 1987 Tvorba Adama Šakového je založená na iluzívnej hre, spochybňovaní dôveryhodnosti fotografického i maliarskeho obrazu, vrstvení a prekrývaní obrazových a významových rovín, farebnej redukcii a skúmaní samotného procesu vnímania a identifikácie skutočnosti zmyslami, zrakom. Autor sa zároveň pohybuje od reflexie subjektívnych a intímnych životných situácií až k všeobecnejším problémom vzťahu jednotlivca s iným človekom či so spoločnosťou.

Adam Šakový ukončil odbor Maľba a iné médiá v ateliéri Klaudie Kosziby na VŠVU. V súčasosti sa venuje hlavne maľbe.

  Maija Laurinen, 1978 Fínska umelkyňa Maija Laurinen sa venuje prevažne fotografii. Vo svojich doterajších dielach často pracovala s vizuálnou redukciou, monochromatickým abstrahovaním krajiny, subjektívnou reflexiou videného alebo balansovaním na hraniciach vnímateľnej predmetnosti a abstraktnej atmosféry. Na výstave Tušenie prezentuje svoje nové video.

Maija Laurinen študovala fotografiu na VŠVU v Bratislave, kde absolvovala aj doktorandské štúdium. Absolvovala tiež štúdiá na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Liminka Free Art School vo Fínsku a London College of Music and Media v Anglicku. Autorka vo svojej tvorbe pracuje najmä s fotografiou a videom.

  Andrea Kopecká, 1989 Na výstave Tušenie prezentuje autorka niekoľko svojich novších prác s pre ňu už typickou vizualitou – postavy svojich diel skrýva za závoj premaľby, „vymýva“ ich realistickú podobua zatláča ich „pod povrch“ obrazu, podobne, ako to robí, keď ako profesionálna tatérka vráža ľuďom obrázky pod kožu.

Ľuboš Lehocký