Hosťujúci kritik: Nitrianska galéria

Bez obáv je možné povedať, že Nitrianska galéria (NG) je v súčasnosti najprogresívnejšou a najotvorenejšiou regionálnou galériou na Slovensku.

Prispelo k tomu viacero pozitívnych i negatívnych faktorov:

1. cielené vedenie riaditeľkou galérie Renátou Niczovou

2. kvalitný tím odborných pracovníkov

3. výborná poloha

4. bohužiaľ však i systematické odborné likvidovanie regionálnych galérií samosprávnymi krajmi v ostatných regiónoch

Dovolím si v mojej stručnej úvahe o tejto inštitúcii bližšie rozvinúť jednotlivé body.  Začnem od konca a keďže posledný bod nemá zmysel rozpitvávať, prejdem k bodu 3, tomu, kde sa galéria nachádza.

Galéria sídli v budove Župného domu v centre starej Nitry, ktorá je pomyselnou bránou do „Horného mesta“. Tento župný dom bol postavený ako baroková palácová stavba v roku 1823, pravdepodobne na starších základoch. Na začiatku 20.storočia bola prestavaná v duchu secesie. Galéria je hlavným užívateľom budovy od roku 1983, no v súčasnosti má v budove sídlo aj predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Severné krídlo Župného domu prešlo v roku 2011 rekonštrukciou a nachádza sa v ňom koncertná a zrkadlová sieň, ktorú využívajú poslanci kraja (NSK) ako zasadací priestor.

Samotná galéria zahájila svoju činnosť v tejto budove na sklonku roku 1965 (založená bola 1. januára 1965 a do decembra sídlila v budove Veľkého seminára), od 1972 je krajskou galériou a od roku 1980 v nej funguje i Galéria mladých. (zdroj www.nitrianskagaleria.sk)

Galéria disponuje viacerými výstavnými priestormi, ktoré slúžia na typovo i úrovňovo odlišné prezentácie. V Reprezentačných sálach sa prezentujú najdôležitejšie, charakter inštitúcie vytvárajúce, výstavy. Salón už aj podľa samotného názvu naznačuje menšie autorské prezentácie. Galéria mladých dáva priestor najmä mladým autorom a kurátorom, BUNKER je otvorený experimentom v umení, často však s rozkolísaným stupňom úrovne…

Vo svetle týchto informácií je na mieste načrtnúť, vďaka čomu práve Nitrianska galéria vykročila zo svojho tieňa a je jedinou krajskou galériou s jasnou víziou (ak sa mýlim, nech mi je odpustené). Galéria pod vedením súčasnej riaditeľky (Renáta Niczová je riaditeľkou od decembra 2003) nabrala jasný progresívny smer – obklopila sa mladými ľuďmi, ktorým dala šancu robiť veci po novom. Zo zakonzervovanej galérie s “divokým” výstavným plánom sa podarilo vybudovať modernú súčasnú galériu. Veľký podiel práce tu majú najmä odborní pracovníci:

Barbora Geržová kurátorka väčšiny ťažiskových projektov, aj vďaka jej práci mohli vidieť návštevníci projekty ako (napr. FILM. Directed by Artists/Film v súčasnom umení, Inter – view 1-2, Pasce vizuálnej poézie / Súčasné podoby trompe l’oeil, Od sadry k žuvačke/ Autorské techniky a stratégie, Ilúzia priestoru/Pokus o nové čítanie, Ja a tí druhí…).

Kto ma pozná vie, že nie som závistlivá osoba, avšak pri projektoch tejto mladej kurátorky sa vo mne väčšinou tieto závistlivé pocity vynárajú. Keď sledujete jej kurátorské výbery, nikdy nemáte pocit, že niečo nevyšlo. Práve naopak – jediné, na čo sa zmôžete je konštatovanie, že tu nie je čo vyčítať. Žiadny rýchlo vykvasený kurátorský koncept, či jalové reči v katalógu. Vždy ide o profesionálne výstupy a systematický výskum prezentovanej témy dovedený až do “geržovskej dokonalosti.”

Omar Mirza so svojimi sviežimi nápadmi a pribúdajúcimi skúsenosťami povýšil spočiatku ľahko “punkové projekty” na novú úroveň. Mirza od začiatku svojho odborného pôsobenia prináša do slovenského (ľahko zatuchnutého) kurátorstva svieži feeling. V začiatkoch ešte nedokázal plne zvládať pretlak svojej kreativity, dnes už si vie s profesionálnym prehľadom svoje projekty ustriehnuť a s ľahkosťou oddeľuje vtipnosť od trápnosti (to sa bohužiaľ nie vždy darí niektorým generačne starším kolegom). Časy keď sme mali všetci pocit, že Mirza na nás “vyskočí” od všadiaľ – ako kurátor, novinár, hudobník, UOMO UNIVERSALIS sú našťastie preč a Omarova akčná trajektória sa jasne vyprofilovala. Dnes sme všetci radi, že tu niekoho takého, ako je tento exot, máme.

Obaja kurátori sú maximálne rozdielni vo svojej práci a tak je to správne. Svedčí o tom aj súčasná výstava HAUTE COUTURE, ktorá poukazuje na vyššie zmienené a zároveň si berie na mušku módu. Galériu na chvíľu môžete vnímať ako luxusný butik, v ktorom “šije a pára” viacero autorov/návrhárov/krajčírov v pestrej zmesy diel reagujúcich na rôzne spoločenské fenomény či príležitosti. Kurátor zostavil prudko haptickú výstavu, do ktorej sa máte chuť ponoriť/obliecť (ešteže tam nebolo nič mojej konfekčnej veľkosti)/ obchytať, upratať, na zemi rozhádzané odevy, prípadne snoriť, kam sa podeli ich majiteľky… a nespočet podobných asociácií súvisiacich s odevmi. Bolo vskutku zaujímavé sledovať, ako medzi sebou fungovali jednotlivé vystavené exponáty (napr. Saká zo série Kartograf od Otisa Lauberta, cyklus Hniezda od Doroty Sadovskej, Šaty z kolekcie Padlí mestskí anjeli od Vlasty Žákovej…). Dokopy 14 umelcov prezentuje mnoho pohľadov na rôzne témy súvisiace s ľudským telom, reflektujú odlišné podoby vkusu a štýlu, novým pohľadom skúmajú osobnú i národnú históriu, vytvárajú novú realitu, alebo manipulujú tú existujúcu. (podľa O. Mirzu) Príjemným bonusom je i katalóg k výstave v grafickej podobe fashion magazínu. Výstava trvá do 25. januára 2015.

Aby som však nepísala len samé ódy, poukážem aj na slabiny výstav. Okrem občasných divočiniek v BUNKRI a Galérii mladých, ktoré lepšie vyzerajú na papieri (z času na čas pôsobia mätúco vzhľadom na vysokú úroveň výstav v Reprezentačných sálach), je veľkým mínusom, že Nitrianska galéria nemá aspoň jednu stálu reprezentatívnu expozíciu. Škoda, pretože pravidelné sprístupňovanie akvizícií vo forme výstav hovorí o koncepčnej nákupnej politike.

Galéria doteraz disponuje zbierkovým fondom v počte 4624 diel a pri dispozícii tak rozsiahlych priestorov sa to priam žiada. Galéria sa tento nedostatok snaží dohnať inými aktivitami, napr. Virtuálnou galériou na webe, kde prezentuje práve tento pestrý zbierkový fond. Návštevník webstránky tak môže vidieť diela niektorých autorov zastúpených v zbierkach (napr. diela: P. Bartoša, R. Bielika, manželov Bočkayovcov, M. A. Bazovského, M. Czinegeho, L. Čemického, M. Dernera, J. Farmanovú, R. Filu, Ľ. Fullu, M. Gáberovú, B. Hostiňáka, O. Lauberta, J. Kostku, E. Šimerovú–Martinčekovú, M. Paštéku, V. Rónaiovú, J. Želibskú a iných).

Veľký dôraz sa v práci tejto inštitúcie kladie aj na galerijnú pedagogiku, svedčí o tom aj dlhodobý projekt Farebná galéria. Azda žiadna domáca galéria v regióne neponúka tak bohatý program kultúrnych, výchovno - vzdelávacích podujatí (tu je potrebné vyzdvihnúť prácu galerijnej pedagogičky Eleny Tarábkovej a produkčnej kultúrnych akcií Lucii Vadelovej).

Galéria hudby – cyklus komorných koncertov, 4-3-2-1… besedy so spisovateľmi, afterpARTy – diskusie o výtvarnom umení s autormi výstav, pravidelné podujatia: Týždeň Nitrianskej galérie – pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií, Biela noc – v rámci festivalu Divadelná Nitra, Postmutart – cyklus súčasnej hudby s intermediálnymi presahmi. Zo vzdelávacích programov pre deti a študentov sú zaujímavé projekty Tvoriť môže každý, Umenie hrou a Mladý tvorca. Prazdninové maľovanie s deťmi. (zdroj: www.nitrianskagaleria.sk)

Nitrianska Galéria sa snaží intenzívne bojovať o každého návštevníka. Bohatou, jasne štrukturovanou ponukou, ale aj samotnými PR aktivitami. Je plusom, že aj taká dôležitá vec ako je web stránka, je v tejto galérii pravidelne aktualizovaná, redizajnovaná, graficky síce nie veľmi inovatívna, avšak ani zastaralá. Príjemné sú aj pozvánky od grafických dizajnérov (Kataríny Czikorovej a Filipa Jurkoviča) a samozrejmosťou je pravidelná edičná a publikačná činnosť. V tejto galérii každý zamestnanec vie, čo je jeho úlohou a aj vďaka tomu tvoria silný pracovný tým.

Na záver, za posledných 10 rokov mala NG šťastie, prihodilo sa jej mnoho vecí, mnoho dobrých odborných zmien, z nenapádnej galérie v robustnej budove sa stala sebavedomá inštitúcia, ktorá (dovolím si tvrdiť možno až priodvážne) sa snaží dotiahnúť to na stredoeurópsku úroveň (bolo by fajn keby to v NG išlo tak ako napr. v Moravskej galérii v Brne, v Modem v Debrecíne, v CoCa v Toruni…). Do budúcna sa návštevník môže pripraviť na oslavu 50-tky tejto galérie a s tým súvisiacu výstavu a podujatia.