Galéria Jána Koniarka v Trnave s otvorenou náručou

Text Galéria Jána Koniarka v Trnave s otvorenou náručou je literárno-kritické rozlúsknutie oficiálneho vyjadrenia Róberta Němečka (tu).

Róbert Němeček

12. decembra 2012 bol za nového riaditeľa Galérie Jána Koniarka v Trnave (ďalej len GJK) vymenovaný akad. arch. Róbert Němeček.  Zároveň krajské zastupiteľstvo schválilo jeho návrh rozvoja galérie.Róbert Němeček vo svojom príhovore kolegom, umeleckej obci, milovníkom umenia, výtvarníkom, teoretikom umenia i laickej verejnosti objasňuje svoju veľmi príťažlivo nazvanú koncepciu Galéria s otvorenou náručou. Riaditeľ sa tiež vo svojom príhovore vymedzuje po profesionálnej stránke, chce sa venovať výlučne záležitostiam vyplývajúcich z jeho funkcie. Nechystá sa zapájať do žabomyších vojen, ktoré vládnu v umeleckej obci. Sám vraví, že v rámci svojej koncepcie sa bude usilovať „naplniť výstavné priestory Kopplovej vily i Synagógy kvalitnými, divácky atraktívnymi výstavami“.

Takýto postoj môže byť veľmi užitočný pre všetkých zainteresovaných i nezainteresovaných v oblasti umenia. Jeho postoj môže byť impulzom, ktorý pomôže ukončiť spory v „permanentne rozhádanej umeleckej obci“. Hoci sám, ako som uviedol o zopár riadkov vyššie, nechce zasahovať do sporov, jeho stanovisko môžeme chápať ako úsilie vyhnúť sa len priamym zásahom a nie všetkým zásahom. Chce pracovať nepriamo. Svojou príkladnou prácou sa bude usilovať byť vzorom a stmeľujúcim prvkom. Pre takúto pozíciu sú nevyhnutné dve charakterové vlastnosti. Pokoj a rozvaha. Práve tieto dve povahové črty sú novému riaditeľovi GJK istotne vlastné. Možno tak usudzovať z jeho príhovoru. V ňom na malom priestore bez urážok a osočovania dokáže výstižne pomenovať problémy, ale aj osvetliť svoje idey.

Takisto je veľmi sympatické, že riaditeľ nemá zbytočne prehnané ambície. Neusiluje sa vplývať na umeleckú obec celoslovensky. Práve naopak, usiluje sa o obrodu na priestore Trnavského samosprávneho kraja (ďalej len TTSK). Príslušnosť k TTSK riaditeľ deklaruje na ploche celého svojho textu. Jasne inklinuje k regionalizmu. Veď napokon o samotnej galérii hovorí ako o „galérii s krajskou pôsobnosťou“.

Riaditeľ svojou inklináciou k regionálnej kultúre zrejme nadväzuje na názory a práce Martina Kochana. Významného trnavského umelca. Ten vraví (v rozhovore pre magazín Kloaka 3/2011) o význame záujmu spoločnosti o lokálne záležitosti (nie len tie kultúrne) a ich perspektívu. Dokonca je „presvedčený, že zmena v kultúre nepríde cez nejakú nežnú, francúzsku ani inú revolúciu, ale práve cez množstvo drobných akcií“. V podobných intenciách (nie však v úplne rovnakých!) treba vnímať aj pôsobenie Róberta Němečka na riaditeľskej stoličke GJK. Drobnými krokmi v galerijných priestoroch chce reflektovať priestor TTSK. Chce tiež prispieť k obrode kultúry tohto výnimočného kraja a jej prostredníctvom ďalej iniciovať celospoločenskú premenu.

Nemeček sa usiluje zmapovať kultúrne teritórium TTSK, keď vraví, že „pri autorských výstavách budeme preferovať autorov narodených v TTSK, alebo pôsobiacich v rámci TTSK“. Ak by ste si teraz mysleli, že autorovi stačí žiť alebo pochádzať z TTSK a hneď bude mať v GJK samostatnú výstavu, vôbec tomu tak nie je. Pri takomto prístupe by sa mohli objaviť opodstatnené otázky o kvalite potenciálnych autorov a o legitimite použitia takéhoto kľúča pri výbere, nakoľko by sa zdalo, že vystavovať môže ktokoľvek. Toto bolo Němečkovi od začiatku zrejmé a preto pre zachovanie vysokého štandardu autorských výstav sa riaditeľ rozhodol uprednostňovať jubilantov a autorov s bohatým portfóliom.

Na druhej strane sa stále usiluje zachovať demokratický prístup pri tvorení výstavného plánu. Usiluje sa o to, aby boli výstavné priestory rovnako prístupné masám umelcov z TTSK (hoci s menej bohatým portfóliom či práve neoslavujúcich životné jubileá a teda aj menej známych), ktorí takisto majú vo svojej tvorbe kvalitné práce. Týmto autorom bude poskytnutý priestor tematicky ladených kolektívnych výstav, napr. krajinomaľba (Rodný môj kraj), portrét (Portrét vo výtvarnom umení), žánrová maľba (Súčasné zátišie a kytice, Cyril a Metod, Ženský akt).

Spätosť galérie s regiónom podčiarkuje aj zaujímavá súťaž na realizáciu pamätnej busty Jána Koniarka pre parčík Kopplovej vily, organizovanú spolu so samosprávou. Ďalšou aktivitou galérie deklarujúcou regionálnu príslušnosť je avizovaná spolupráca s miestnym múzeom alebo Záhorskou galériou v Senici. Galéria bude taktiež využívať lokálne komunikačné kanály pri svojej prezentácii a informovaní verejnosti. Sú to hlavne župný spravodaj Rodný môj kraj a lokálne televízne stanice.

Doteraz napísané môže vyvolať dojem, že galéria je jednostranne zameraná. Na tento problém samozrejme Róbert Němeček myslel a preto sa rozhodol veľkoryso poskytnúť priestory Synagógy pre experimentálne umenie. Na stránke galérie (TU) dokonca do očí bije výzva pre výtvarníkov, kurátorov a teoretikov na predkladanie projektov pre tieto priestory. Dokonca „v turisticky výhodnom letnom čase“.

Ďalšia aktivita, ktorá sa vymyká z hlavnej osi programu galérie, zahŕňa pripravované projekty pre deti a mládež, ktorých cieľom je, „aby sa návšteva galérie stala pre mladých ľudí samozrejmosťou“.

Za Němečkovým príhovorom stoja hodiny zložitých myšlienkových pochodov, ktorých predpokladom bola podrobná znalosť súčasných filozofických a spoločenských trendov. Zároveň však z tohto textu prýšti radosť z budúcej práce. V jeho koncepcii je jasný filozofický rozmer obohatený impulzmi humanizmu a demokracie. Nezostáva nám nič iné, než dúfať, že mu nikto nezahatá priestor pre realizáciu jeho koncepcie Galérie s otvorenou náručou.

 

Jakub Kapičiak  (1991, Trnava)

Autor je študent Filozofickej fakulty UK Bratislava. Publikuje texty na internete pod autorským nickom trolejbus, v súčasnosti predovšetkým na portáli membrana.sk.