Ako reinterpretovať reinterpretáciu

Následující recenze přibližuje výstavu děl slovenského umělce Patrika Kovačovského, která vznikala především v 90. letech minulého století. Kromě analýzy Kovačovského díla přináší jeden zajímavý postřeh, a to, že ve slovenském výtvarném umění se v devadesátých letech trochu zapomělo na aktuální tvorbu tehdy mladých umělců. Což ostatně může vést k zamyšlení, jak na tom tehdy byla česká scéna.

Patrik Kovačovský (1970) je síce vyštudovaný sochár a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vedie ateliér sochy, ale jeho tvorba je širokospektrálna, od sochy, objektu, cez inštalácie, maľbu, kresbu, fotografiu, až po video. Čo jeho širokospektrálny záber umeleckých foriem a techník spája, je jednotiaca idea. Dokazuje to aj jeho aktuálna výstava Re-interpretácie v bratislavskej galérii Krokus, ktorá siahla hlboko do archívu umelca. Ale nie náhodne, ani nie preto, aby vybrala to najlepšie (či pre dnešnú dobu asi charakteristickejšie - to najpopulárnejšie), z Kovačovského tvorby. Naopak, siahla po dielach z druhej polovice 90-tych rokov verejnosti neznámych. Ako mi povedala kurátorka Kovačovského výstavy Katarína Müllerová, touto výstavou sa spláca dlh neznámej tvorbe z 90-tym rokov. V slovenskom výtvarnom umení to nie je problém len Kovačovského tvorby. Pri odkrývaní restov minulosti sa v 90-tych rokoch akosi pozabudlo na aktuálnu tvorbu vtedy mladých umelcov.

Kovačovského Re-interpretácie, výstrižky zo starých časopisov a novín domaľovávané, dokresľované, či obohacované akýmisi geometricko-konštruktivistickými kresbami, vznikali v druhej polovici 90-tych rokov minulého storočia za zaujímavých okolností. Patrik Kovačovský v roku 1996 získal na Slovensku cenu Výtvarník roka a s ňou spojený pobyt v USA. Tam, ako sám hovorí v jednom rozhovore, si uvedomil, na jednej strane tú šírku záberu aktuálneho umenia vo svete, na strane druhej akúsi logickú väzbu, či nadväznosť umenia na lokálne dejiny i lokálne osobnosti. V Kovačovského prípade na Alexa Mlynárčika, Deža Tótha, Júliusa Kollera, či neskôr Stana Filka. Vtedy sa rodia prvé Re-interpretácie. Siahol po tom, čo bolo po ruke, po starých časopisoch a novinách a ponúkané obrázky, idey, väčšinou zo športovej tematiky začal premaľovávať, prefarbovať a dopĺňať o vlastné kresby – re-interpretovať. Geometrické tvary a nakoniec aj „jazyk“ tužky, akoby vystrihnutý z technických výkresov, dáva obrázkom nový rozmer a možnosti ďalších interpretácií. O rok neskôr (1997) sa zúčastnil na sprievodnom podujatí X. Documenty v Kasseli, kde dostal k dispozícii továrenskú halu, v ktorej urobil niekoľko inštalácií a jednu performance. Po návrate domov mladý 27 ročný umelec čakal, že záujem o jeho tvorbu narastie a ponuky sa budú hrnúť. Opak bol pravdou, ako to už na Slovensku často býva. Aj prvý pokus ukázať na verejnosti Re-interpretácie v galérii Medium v Bratislave sa nestretol s veľkou odozvou. Možno aj preto Kovačovský reinterpretoval práve obrázky športovcov podľa vlastných predstáv. Úspech a s tým súvisiaca popularita iných (športovcov), akosi núti k zamysleniu, prečo podobná popularita, alebo zadosťučinenie, nenasledujú aj po porovnateľných úspechoch umelcov.

Reinterpretácia sa určite zrodila spolu s interpretáciou, pretože akékoľvek „prerozprávanie“ prináša so sebou nové videnie či vnímanie toho, kto o videnom rozpráva. Je to, ako známa hra šepkania jednej vety postupne cez desiatku poslucháčov, ktorá na konci vyzerá úplne inak, ako na začiatku hry. A bola len otázka času, kedy sa toho chopia umelci. Nie je to nový jav v umení, naopak často sa v dejinách objavuje. A každý autor dokáže do reinterpretácie vložiť niečo zo seba, takže v tom môžeme vždy vidieť niečo iné, nové. Asi najkrajší príklad koľko pohľadov nám môže priniesť reinterpretácia nám vo filmovom umení ponúka Kurosawov film Rašomon. Príbeh znásilnenia a vraždy, ktorý na súde rozprávajú štyria svedkovia. A každý ten príbeh je úplne iný. Aj preto interpretovať Kovačovského výstavu Re-interpretácie, by bolo len reinterpretáciou reinterpretácií... Pre úplnosť treba dodať, že na výstave v galérii Krokus sú okrem re-interpretácií z 90-tych rokov aj dva nové objekty, ktoré môžu byť pre nás pomôckou, ako sa na Kovačovského obrázky pozerať. Ten prvý objekt sú sadrové odliatky dvoch rúk (asi tej istej osoby), z ktorých jedna drží objekt podobný vzducholodi a druhá ruka skrýva v dlani nádobu s modelárskym lepidlom. Na jednej strane jasný odkaz na podobné diela z jeho tvorby v štýle „Do it yourself“. Na strane druhej objekty sú v polohe, ktorá pripomína ruky zo známej Michelangelovej fresky v Sixtínskej kaplnke, Zrodenie Adama. A možnože to je len moja interpretácia... v každom prípade, treba povedať, že Patrikovi Kovačovskémi pri technickej dokonalosti či estetickom kánone, nechýba humor. A to je dobre!

Boris Kršňák Autor působí jako manažer v kultuře a umění

______________________________________________________________

Patrik Kovačovský: RE-INTERPRETÁCIE / Kurátorka: Katarína Müllerová / Galéria Krokus / Bratislava / 4. 5. 2012 – 15. 6. 2012